Deti so zdravotným znevýhodnením si zaslúžia našu pozornosť.
Nauč sa ich vidieť a nos tento neviditeľný odznak.
Byť tínedžerom je náročné, najmä ak ste tínedžerom so zdravotným znevýhodnením.
Vzťahové výzvy a skryté pravidlá o tom, ako zapadnúť, sa môžu niekedy javiť ako neprekonateľná úloha. Najväčšou prekážkou podľa tínedžerov so zdravotným znevýhodnením je pocit „neviditeľnosti“. Deti, mladí ľudia, ale aj dospelí sa pozerajú cez nich, akoby tam ani neboli.
Žiadny očný kontakt, žiadna komunikácia, žiadni priatelia... A vy ste si mysleli, že ste na tom zle?
Čo naozaj pomáha, je to, keď ich ľudia bez zdravotného znevýhodnenia oslovia, uľahčia im nadviazať priateľstvá a zapojiť sa do aktivít. Každý sa chce zabaviť... a tu je tvoja šanca, aby sa tak stalo.
Chceš sa zblížiť s tínedžerom*kou so zdravotným znevýhodnením? Tu je 5 vecí, ktoré chcú, aby si o nich vedel*a.
Vidíš ma, ako sedím sám/sama, dúfajúc, že ma niekto osloví? Je zlé, ak nemáš priateľov. Je ešte horšie, keď sa ľudia vyhýbajú očnému kontaktu, čo robí nadviazanie komunikácie naozaj zložitým. Urobiť prvý krok môže byť náročné pre všetkých. Pomôže, ak začneš prvý*á. Povedz „ahoj“, pripoj nejakú hlášku z triedy alebo utrús niečo bláznivé. Nezáleží na tom, kedy alebo ako začneme... Len ma do toho rozhovoru vtiahni.
Skús sa ma na začiatku opýtať, ako by som chcel*a komunikovať. Potom už buď len sám/sama sebou. Hovor som mnou tak, ako by si sa bavil*a s kýmkoľvek iným – rovnakým tónom, rovnakou hlasitosťou, rovnakým humorom. Len nezabudni hovoriť priamo na mňa a nie k osobe, ktorá je so mnou. To je to, čo spôsobuje, že sa cítim neviditeľný*á.
Vždy ma poteší, keď sa pristavíš pri mojom stole a opýtaš sa ma, ako sa mi darí. Pýtaj sa na obyčajné veci a povedz mi, čo ťa zaujíma. Rozprávaj mi o sebe, opýtaj sa ma, kto som. Spýtaj sa, aký mám deň, zaujíma ma ten tvoj.
Netráp sa tým, čo povieš alebo ako to povieš. Aj keď to vyznie zle. Ak je lepší spôsob, ako niečo povedať, pokúsim sa dať ti to vedieť (alebo sa nad tým môžeme spolu zasmiať). Je tiež úplne v poriadku, ak mi otvorene povieš o svojich rozpakoch: ak budem vedieť, že potrebuješ pomoc, rád/rada ti ju poskytnem. Ja si chcem predovšetkým „pokecať“.
Trápnosť k nám trochu patrí, však? Tínedžeri sa v spoločenských situáciách často cítia rozpačito a nepríjemne. Nevzdávaj to, aj keď je to chvíľu čudné, uvidíš, že v skutočnosti sme „cool“. Opýtaj sa ma na moje záujmy, hudbu, ktorú počúvam, alebo na to, čo rád/rada robím vo voľnom čase. Možno dokonca zistíš, že máme spoločné záujmy a nedokážeme o tom mlčať!
Niektorí tínedžeri si myslia, že sa pre moje znevýhodnenie nemôžem na mnohých akciách zúčastniť. Nebyť súčasťou môže byť zraňujúce, ale vieš, čo bolí viac? Ak sa ma neopýtaš vôbec. Dokážem viac, ako si myslíš, a často existujú spôsoby, ako sa môžem zúčastniť. A keď to možné nie je, nechaj to rozhodnutie na mňa. A, áno, môžem prísť na párty a cítiť sa trápne, ale nemajú to tak občas všetci? Neboj sa, to, že tam budem s tebou, neznamená, že ma musíš zabávať. O to sa postarám sám/sama.
Vieš, aký je to pocit, keď si si vedomý*á toho, čo ťa odlišuje? Chcel*a by si, aby ťa ostatní posudzovali na základe tejto jednej veci? Samozrejme, že nie – ani ja nie. Spoznaj ma a možno pod povrchom objavíš zaujímavého človeka.
Chceš sa pridať aj ty?
Započítaj sa medzi tých, ktorí ich už vidia.
Je symbolom všetkých ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorí sa v našej spoločnosti cítia neviditeľní, a tiež tých, ktorí sa ich snažia opäť zviditeľniť.
Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením
Hálova 993/16
851 01 Bratislava-Petržalka